Dnes som sa tak zamýšľala nad nesmrteľnosťou chrústa a zistila som ( prekvapivo ), že vo mne drieme niekde strašne hlboko romantická duša. A keďže si tam len drieme a nejako nechce vyskočiť, kompenzujem to z času na čas prečítaním si niečoho romantického. Nehovorím o príbehoch pri ktorých je všetko strašne presladené, kde sa hlavná hrdinka polovicu deja cukruje so svojou celoživotnou láskou, potom sa štvrťku deja rozchádzajú a dávajú dokopy a zavŕšia to obrovským Happy Endom a povedia si svoje ÁNO. Mám na mysli niečo zo života, niečo skutočné a pritom sladké ale sladké tak, aby ma neboleli pritom zuby.
VIAC NA: Knihománia: Cukrú Cukrú alebo kedy je romantika skrátka skvelá...
